Podvody na pacientech a spotřebitelích.
Regina Nowack
Neexistuje žádný zločin, žádný úskok, žádný trik, žádný podfuk, žádné neřesti, které by dokázaly přežít bez utajení. Stačí jak se tyto tajnosti vytáhnou na denní světlo, popíší, zesměšní před očima všechny, a dřív či později jejich veřejná zmínka začne prohlížet. Samotné zveřejnění možná nestačí; je to však jediný prostředek, bez kterého všechny ostatní selhávají…
Joseph Pulitzer
vysvětlivka : (u patvaru se většinou jedná o písmenko ž 🙂 )
Podvod a korupcia v tunajšom zdravotníctve nie sú ţiadnou raritou, skôr základným fenomé- nom. V rozhodujúcej miere sú do neho zapletené aj úrady, ktoré sotva kontrolujú (farma) priemysel, lekárov a zdravotné poisťovne, skôr s nim kolaborujú. Mocenské a obchodné zá- ujmy týchto miest sa teda principiálne uprednostňujú pred zdravotnými záujmami širokej verejnosti. Pacienti a spotrebitelia sú tak často ohrozovaní na ţivote a zdraví. Preto je nalie- havo potrebné šíriť informácie o týchto nešvároch a politických súvislostiach. Iba ten, kto sa informuje z nezávislých miest a nazrie za noblesnú fasádu modernej medicíny, dokáţe sa ochrániť pred kriminálnymi machináciami v zdravotníctve.
Z aktuálneho podnetu sa v exkurze preberá téma „epidémie“, predovšetkým aj „prasacia chrípka“ (str. 32-58), ktorá je ďalším zavádzaním zo strany medicínskych inštitúcií a spolupracujúceho štátu . Neexistujú ţiadne vírusy, ktoré by útočili na ľudí prasacou chríp- kou, vtáčou chrípkou a takýmito chorobami. Sú to len vymyslení strašiaci, nástroj mocných v priemysle a politike na vykorisťovanie a utláčanie ľudí.
Na základe mnohých konkrétnych vedecky podloţených príkladov si čitateľ vytvorí obraz o katastrofických zdravotnopolitických pomeroch. Dôrazne sa poţaduje oprava nášho pohľa- du na údajne humánne lekárstvo a starostlivý štát. Je potrebné postaviť sa protichodným sku- točnostiam a naštartovať zmenu, ktorá môţe vyjsť iba zo základu spoločnosti, občanov. Mu- síme dokázať rozoznať bluf, prevziať zodpovednosť a bojovať za lepšiu, hodnotnú budúcnosť.
Shrnutí
Obsah
Skorumpovaná medicína a kolaborujúce úrady
Zhrnutie……………………………………………………..1
Úvod …………………………………………………………..2
Organizovaná kriminalita v zdravotníctve….3
Kolaborácia zdravotníckych úradov ……..……4
Kríţ s byrokraciou ministerstiev………………….8
Od Tretej ríše k Spolkovej republike ….………9
Európska únia a veľkoúzemný kartel………..12
Mocenský aparát EÚ ……………………..…………12
Veľkoúzemný kartel podľa starého vzoru…13
Nový svetový poriadok…………………………..….14
Dlhový peňaţný systém ……………………………..15
Medicínsky kartel ……………………………………..18
Záplava liekov ……………………………………………19
Preventívne prehliadky………………………………20
Mamografický skríning ………………………………21
Manipulácia na všetkých úrovniach…….……..22
Podvod a korupcia medicínskeho/farmaceutického priemyslu ………………22
Závislosť a korumpovanie spoločnosti lekárov vo vzťahu k (farma) priemyslu a politike…….22
Obchodný záujem zdravotných poisťovní……25
Prepojenie politiky a priemyslu……………….….25
Prepojenie médií s priemyslom a politikou …26
Motor systému …………………………………………..27
Perpetuum mobile …………………………….………27
Záver …………………………………………………………30
Výhľad ……………………………………………………….31
Exkurz
Zhrnutie……………………………….……………………33
Úvod ………………………………………………..………..33
Falšovanie vedy a korupcia……..…………………33
Baktérie……………………………………………………..34
Vírusy …………….…………………………………………35
Nepriame spôsoby dokazovania ……………….35
Vakcíny proti vírusom ……………………………….37
Detské choroby …………………………………………40
Španielska chrípka …………………………………….41
Humánne papillomavírusy a rakovina krčka maternice…………….41
Antivirálne lieky (virostatiká)………………………43
Vtáčia chrípka………………………………………………44
Prasacia chrípka …………………………………………..45
AIDS …………………………………….……………………..47
Antibiotiká …………………………………………………..50
Hodnovernosť ………………………………………………50
Záver ……………………………………………………………..53
Kritické internetové stránky…………………………..54
Očkovanie……………………………………………………….54
AIDS ………………………………………………………………54
Odporúčaná literatúra ……………………………………54
Zdroje………………………………………………………………55
Úvod
Systém urob-si-sám je v súčasnosti veľmi rozšírený. Beţní ľudia si robia sami skoro všetko. Renovujú svoj byt, opravujú svoje auto, tlačia si vizitky na domácom PC… a často vôbec nie fušersky. Snoria v odborných časopisoch, surfujú v internete alebo diskutujú na odbornej úrovni s profesionálmi, na získanie expertných poznatkov. Iba v otázkach zdravia, nášho naj- dôleţitejšieho aktíva, je väčšina z nás dosť nevzdelaná. Anatómia, spôsoby fungovania a potreby nášho organizmu sú knihou so siedmymi pečaťami, ktorú sa neodvaţujeme otvoriť. To ponechávame špecialistom. V otázkach starostlivosti o zdravie a boja s chorobami sa väč- šina z nás slepo podriadi autoritám medicínskeho podniku a zdravotníckych orgánov. Bez toho, aby sme modernej medicíne poloţili dôleţité otázky, sa dávame očkovať, hlceme pilul- ky, necháme sa rezať alebo oţarovať – v pevnej viere, ţe to všetko sa deje len pre naše dobro. Je však táto prastará dôvera namieste? Majú správcovia nášho zdravia skutočne kompetenciu a integritu, ktorú predstierajú, a na ktorú sa úplne samozrejme spoliehame?
Nasledujúci text poskytuje na túto tému mnohé údaje o skutočnom pozadí. Brizancia infor- mácií – a to je iba špička ľadovca – hádam poskytne čitateľovi objasňujúce vhľady a oprávni tak dĺţku článku.
Organizovaná kriminalita v zdravotníctve
Existuje mnoţstvo literatúry kritickej voči medicíne, ktorú však odborný svet a verejnosť ţiaľ skoro vôbec neberie na vedomie.
V nedávno vydanej knihe „Korrupte Medizin – Ärzte als Komplizen der Konzerne“ [5] je rozsiahlym spôsobom doloţené, ţe farmapriemysel kontroluje naše zdravotníctvo v nepredstaviteľnom rozsahu – tieţ a práve za aktívnej súčinnosti lekárov (od prednostu aţ po všeobecného lekára), ktorí sa nechajú koncernami štedro odmeňovať. Takíto „experti“ v medicíne fungujú aj ako mienkotvorcovia a rozhodujú tak o tom, čo je „vedecky uznané“, t. z. čo je povaţované za medicínsky štandard – aj keď to je pre pacienta viac škodlivé ako uţitočné. V konečnom dôsledku si týmito machináciami ľudia masovo poškodzujú svoje zdravie (aj snásledkom smrti) asociálny systém zdravotníctva je úplne vyrabovaný. V mnohých oblastiach medicíny sa etika javí iba ako propaganda.
Táto kniha sa zaoberá základným fenoménom v zdravotníctve; v Nemecku ako aj v iných štátoch západného sveta. Korupcia a podvod v tejto inštitúcii dosiahli medzičasom gigantický rozmer. Uţ v r. 1941 kritik systému Ivan Illich pranieroval: „Existuje zjednotenie lekárov, nemocníc, farmaceutického priemyslu, poisťovní a medicínskej vedy, ktorí majú rozporný – zdravie nepodporujúci – monopol na sluţby zdravotnej starostlivosti a ktorí vyuţívajú strach a neznalosť ľudí na svoju moc a svoj ekonomický prospech [1].“ Po Druhej svetovej vojne bol tento systém ďalej rozšírený a vládne prakticky na celom svete ako stále mocnejúci medi- cínsky syndikát.
V roku 2006 bolo v odbornom časopise Annals of Internal Medicine uvedené: „V súčasnosti je to tak, ţe medicína je pretkaná marketingom a hranice medzi výskumom, medicínskou výukou a reklamou sú oveľa viac deravé, ako je známe [citované podľa 5 (str. 75)].“
Rovnako v r. 2006 sa v časopise amerického zdruţenia lekárov JAMA konštatuje: Vzťahy medzi farmapriemyslom a medicínou sú „váţnou hrozbou pre serióznu medicínu a pre dôve- ru, ktorú pacienti vkladajú v lekárov. Vydlabávajú integritu vedeckej medicíny a poškodzujú pacientov [2].“
Za „veľmi perfídne“ označil nedávno Uwe Dolata, nemecký expert kriminálnej polície na korupciu, metódy farmapriemyslu. „Postupuje sieťou korupcie, ktorú rozhodil po celom Ne- mecku.“ Politika, administratívy, lekári a zdravotné poisťovne sú preniknuté vplyvom farma- loby. Ovplyvnené sú dokonca aj výskumné správy a univerzity [12].
To, ţe voblasti medicíny je mnoţstvo dezinformácií šírených lobistami, uvádza aj Zahnärztliche Mitteilungen. Výslovne je tam o. i. uvedené, textový príspevok odhaľuje dile- mu, „ţe v lekárskej oblasti je na dennom poriadku“ a dokumentuje, „v akej problematike dnes naša veda uviazla [160].“
Anemecký spolkový kriminálny úrad dokonca konštatoval: „Kriminálne štruktúry v zdravotníctve sú porovnateľné uţ iba s ‘organizovaným zločinom’ [55].“
Kolaborácia zdravotníckych úradov
Naše dozorné orgány – vrátane širokých kruhov politickej triedy – nepotláčajú tieto machiná- cie v tomto (ne)zdravotníctve, ale horlivo paktujú, národne a medzinárodne. Uvádzam nasle- dujúce príklady; špička ľadovca:
- V nemeckom Spolkovom ministerstve zdravia (BMG) platení zástupcovia hospodárstva (zdravotné poisťovne, zdruţenie lekární, Bertelsmannova nadácia) zastávajú vplyvné funkcie (aţ po vedúceho referátu a osobného poradcu spolkovej ministerky zdravia; u nového spolkového ministra to zrejme tieţ nebude inak). Lobisti dopredu naformulujú celé pasáţe zákonov [3 (str. 101-122)]. (Aj v iných spolkových ministerstvách sa zástup- covia priemyslu podieľajú na návrhoch zákonov.)
- Spolkové ministerstvo zdravia (BMG) dostáva sponzorské peniaze; v roku 2006 to bolo asi 50 000 eur [38]. Kto si zaplatí, spravidla aj mieša karty. V zmysle toho sa tieto spon- zorské peniaze nazývajú úplatok. BMG sa v uplácaní vyzná; i úplne aktívne. Táto štátna inštitúcia si u PR novinárov za peniaze daňových poplatníkov objednala rozhlasové prí- spevky, ktoré manipulovali verejnú mienku v súvislosti so (spornou) reformou zdravot- níctva 2007. Politická a skrytá reklama sú však podľa spolkového zákona o rozhlasovom vysielaní (Rundfunkstaatsvertrag) [39] zakázané. A v ústave je uvedené: „Sloboda tlače a sloboda spravodajstva rozhlasom a filmom sú zaručené.“ (Článok 5 (1), veta 2 nemec- kej ústavy).
- Štátne Výskumné centrum GSF pre životné prostredie a zdravie (predtým Spoločnosť pre skúmanie ţiarenia), o. i. príslušné pre posudzovanie škodlivín (upravuje, ktoré jedy a v akom mnoţstve má obyvateľstvo zniesť), je vo významnej miere financované vý- skumnými úlohami práve priemyslu produkujúceho škodliviny, teda chemicko- farmaceutického priemyslu [10]. Priamu podporu dostáva informačný orgán Biomonito- ring GSF zo Zdruţenia chemického priemyslu (VCI) [42]. Štátna inštitúcia je teda platená práve tým priemyslom, ktorý má regulovať.
- Naopak firmy – ktoré vytvoria na trhu zdravotníctva miliardové zisky – dostanú formou štátnych výskumných úloh milióny peňazí daňových poplatníkov [11 (str. 207-257)]. Jed- na ruka tak myje druhú.
- Členovia vedeckých komisií na politické poradenstvo spravidla nie sú nezávislí, ale ţijú buď zo zákaziek štátu alebo súkromného hospodárstva; sú teda predĺţenou rukou politiky resp. priemyslu. Odborník na štátne právo Prof. Hans Herbert von Arnim: „Aj doslova ‘dvorné komisie’ sú na dennom poriadku. Majú naoko politicky legitimovať politicky po- ţadované výsledky, ktoré sú prinajmenšom čo do smeru od samého začiatku stanovené, a členovia sú cielene dosadzovaní v záujme toho. (…) Ak sa podarí, do takýchto komisií dosadiť vhodných či dokonca stranícky poslušných ‘znalcov’ bez toho aby verejnosť pri- šla na falošnú hru, politická trieda môţe formálnu autoritu zariadenia vyuţívať na svoje účely [13].“ Ţe je táto konšpirácia medzi priemyslom, úradmi a znalcami na presadenie politických cieľov a hospodárskych záujmov beţná a rozšírená aj a predovšetkým v oblastiach súvi- siacich so zdravím, dokazujú príslušní vedci.1 Pod pláštikom „objektívnej vedeckosti“ experti v sluţbe štátu a priemyslu manipulujú a zavádzajú verejnosť. Takýmto spôsobom bývajú odvrátene politické a obchodné nevýhody ako aj náhrady škôd a trestnoprávne dô- sledky.
- V nemeckom Ústave na registráciu liečiv vo vedeckej rade spolurozhodujú zástupcovia farmapriemyslu [6 (str. 150)]. Ţe to slúţi vedeckému hľadaniu pravdy a teda pacientovi, o tom moţno pochybovať. Farmainsider John Virapen (bývalý konateľ švédskeho farma- obra Lilly) o praktikách farmapriemyslu: „Predávajú vám nebezpečné lieky, aby na tom zarobili. (…) Ak si myslíte, ţe farmapriemysel uvádza lieky na trh preto, aby vám pomo- hol, zabudnite na to [12].“
- Stála očkovacia komisia (STIKO) štátneho Inštitútu Roberta Kocha (RKI) (ktoré vydáva vakcinačné odporúčania pre obyvateľstvo) pestuje taktieţ úzke kontakty k farmabranţi [7 (str. 2 a nasl.), 33]. 12 zo 17 členov komisie je činných pre výrobcov vakcín. Doterajší predseda STIKO, Prof. Schmitt, dostal finančné príspevky hneď od deviatich výrobcov vakcín. Dostal aj cenu 10 000 eur sa svoje zásluhy, zvýšiť vakcinačnú pripravenosť oby- 1 Fyziológ a znalec byrokracie na ministerstvách Prof. Helmuth Müller-Mohnssen (kedysi štátne Výskumné centrum GSF pre ţivotné prostredie a zdravie) objasňuje: „Občana však treba oklamať o zdravotnom riziku a strate hodnoty ţivota [škodlivými priemyselnými pro- duktmi, R.N.]. S týmto cieľom pouţívajú, podobne ako v reklame na tovar, sluţby a politické koncepcie, `kúpených` expertov, ktorí poskyt- nú argumenty vo frazeológii vedy. (…) Takto zakúpení experti sú s obľubou vysokoškolskí profesori alebo iní členovia vedeckej komunity, ktorí majú prístup do komunikačného systému vedeckých spoločností (vydavatelia odborných časopisov, usporiadateľov a organizátorov kongresov). Často bývajú do týchto pozícií dosadzovaní aţ pomocou svojich partnerov z priemyslu a štátu [14].“ Ako často a úspešne skorumpovaní znalci zneuţívajú svoje remeslo vyplýva z listu (1990) toxikológa Prof. Otmara Wassermanna (kedysi Univerzita Kiel) svojmu vtedajšiemu predsedovi Nemeckej spoločnosti pre farmakológiu a toxikológiu Boltovi. V súvislosti s kúpenými znalcami Wassermann o. i. uvádza: „Mnou pouţívaný výraz `kolegovia` by ste nemali obmedzovať na toxikológov, ale podľa moţnosti chápať širšie, aby ste poctili napríklad aj niektorých farmakológov, či dokonca aj niektorých hygienikov, ale aj lekárov pracujúcich na klinikách. Nemalo by sa zabudnúť ani na profesorov vo funkciách, dokonca v spolkových funkciách. To isté platí nielen pre medicínu, ale pre všetky oblasti. / Pýtate sa ma, `ktorí odborní kolegovia kedy predloţili na mieru ušité posudky`. / Zrejme neočakávate, ţe vám vzhľadom na hore rozšírený `okruh kolegov` predloţím kompletný katalóg. Taký katalóg by bol výsledkom mnohoročných, rozsiahlych – a naliehavo odporúčaných – rešerší, ktoré by mali zamestnať početné prokuratúry a investigatívnych novinárov uţ len v okruhu pôsobnosti chemického priemyslu. Pretoţe na túto veľkú objasňovaciu akciu by bolo potrebné preskúmať objektívnosť niekoľko tisíc posudkov a u niekoľko sto `profesorov` by bolo potrebné preskúmať ich ochotu prijímať `milodary`, tieţ na zistenie toho, či náhodou titul `profesor` neodvádzajú omylom od slova `profit`. (…) / Odhalil by sa nejeden skrášľujúci posudok o pochybných liečivách, nejedno chybné posúdenie toxicity impregnačných prípravkov na ochranu dreva – moţno aj od vás a iných toxikológov? – a iných chemikálií a mnohé mizerné ́klinické štú- die ́, všetky vysoko dotované. / Preskúmali by sa všetky hygienické posudky a verejnosť by videla ešte názornejšie, ako je uţ dnes v početných individuálnych prípadoch, aký nerozlučný vzťah je medzi autormi `dobrozdania` a ich objednávateľmi [15 (str. 255 a nasl.)].“ vateľstva. Cenu poskytol výrobca vakcíny proti rakovine krčka maternice [34, 35]. Inšti- tút Roberta Kocha zároveň na svojej internetovej stránke oznamuje, v STIKO pracujú „nezávislí vedci“ [36]. Investigatívnymi novinármi vyslovená ţiadosť, aby RKI zverejnil všetky finančné príjmy svojich vedcov (peniaze za prednášky, honoráre za poradenstvo, peniaze na výskum atď.), však ostala bez odpovede [91 (str. 268)]. Prof. Schmitt sa ne- dávno svojich štátnych funkcií vzdal a prešiel naplno k výrobcovi vakcín Novartis [34].
Notabene: Očkovaním nevzniká ţiaden úţitok, ale výlučne zdravotné riziko. Očkovanie je obrovský podvod a jedna veľká lúpeţná výprava farmapriemyslu v spolupráci s úradmi. Podrobný opis týchto machinácií na najrozličnejších úrovniach (o. i. aţ do ko- misie rozhodujúcej o udelení Nobelovej ceny!) v exkurze „Hypotéza o nákaze a podvod s liekmi“, str. 32-58.
- V Inštitúte Roberta Kocha (RKI) sídlia o. i. aj Pracovná skupina pre osýpky a ovčie kiahne ako aj – farmaceutickým priemyslom zaloţená [91 (str. 267)] – Pracovná skupina pre influenzu (AGI), ktorú sú v rozhodujúcej miere financované výrobcami vakcín [7 (str. 20)]. Vedecké rady týchto pracovných skupín sú aţ do polovice obsadené zástupcami farmapriemyslu [9]. Pracovníci AGI sú integrovaní do hierarchie RKI, ako aj do oddele- nia epidemiológie. Tam prikrášľujú štatistiku o miere ochorenia na chrípku – resp. toho, čo sa ako chrípka deklaruje, ktorá ani zďaleka nie je tak vysoká, ako sa oficiálne uvádza. Hororovými číslami sa vytvára strach obyvateľstva a zvyšuje sa tak ich ochota nechať sa vakcinovať, čo do pokladní farmapriemyslu prinesie slušné peniaze [4 (str. 67)]. Tá istá AGI momentálne realizuje pandemické plány vo veci „Prasacia chrípka“. (pozri dole ex- kurz „Hypotéza o nákaze a podvod s liekmi“, časť „Prasacia chrípka“, str. 43-45.) Ţe v Inštitúte Roberta Kocha zjavne existujú pozoruhodné „spojenia“ s priemyslom, kon- štatovala aj sudkyňa, ktorá jedného vedúceho pracovníka RKI v „nie málo závaţnom prí- pade“ korupcie odsúdila na podmienečný trest odňatia slobody a peňaţný trest. Sudkyňa berlínskeho obvodného súdu Tiergarten bola „presvedčená“, ţe v samotnom úrade je toho známeho viac, „ako vysvitlo v procese [citované podľa 91 (str. 269 a nasl.)].“ Notabene: RKI bol významnou mierou zapletený do národnosocialistickej politiky násilia. Inštitút bol skoro úplne preniknutý ideológiou NS. Protesty proti hrôzostrašným činom nacistov neboli ţiadne. Naopak: Vedci RKI sa podieľali na neetických pokusoch na ľuďoch v koncentračných táboroch a psychiatrických zariadeniach [37]. – Či vtedy alebo dnes: RKI pracuje bez škrupulí v prospech drţiteľov moci a ich nekalých záujmov.
- Experti v Spolkovom úrade pre ochranu spotrebiteľov a bezpečnosť potravín (BVL), ktorí majú na starosti posudzovanie rizika geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a povolenie ich rozšírenia, patria na druhej strane aj do lobistických organizácií priemyslu pre agrárne genetické inţinierstvo, sú teda sluhami dvoch pánov. Títo zamestnanci zastu- pujú oficiálne pozíciu priemyslu, ktorá GMO – napriek protichodným vedeckým poznat- kom – deklaruje ako „bezpečné“ a bojuje za ich uvoľnenie na trh. Trójske kone z BVL vyčíňajú aj v zodpovedajúcom európskej inštitúcii, Európskom úrade pre bezpečnosť potravín (EFSA) [26 (str. 41, 43, 48]. Asi 80 percent európskeho obyvateľstva geneticky modifikované potraviny odmietajú. Ich stále vyšší dovoz teda nemá nič spoločné s demokratickými pomermi, ale s diktátom priemyslu baţiaceho po ziskoch a moci. V súčasnosti je uţ 80 percent trhu pre agrárnu techniku v rukách firmy Monsanto [108], podniku chemicko-farmaceutického priemyslu. Cieľom je kontrola výţivy – a tým aj zdravia – celého ľudstva a stať sa tak vládcom sveta. Tomuto podniku veľkopriemyslu poklonkujú skorumpovaní vedci a úrady.
- V uţ skôr menovanom Európskom úrade pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority, EFSA), pracujú inštitúcie, ktoré sú činné aj pre priemysel sladidiel. Sla- didlá sú podľa vedeckých poznatkov karcinogénne. EFSA deklaruje ako zdravotne ne- škodné aj sladidlá [3 (str. 187)].
- V komisii EÚ (vláda EÚ, exekutíva) zástupcovia priemyslu ako „dočasní zamestnanci“ resp. „delegovaní národní znalci“ spolupracujú na vypracovaní návrhov zákonov. T. z. priemysel si sám píše zákony; „nemecký nápad“ podľa komisára EÚ Siima Kallasa [3 (str. 197)]). Prezident komisie EÚ sa vyjadril, „Konferencia európskych priemyselníkov“ (ERT; 45 kapitáni priemyslu najväčších viacnárodných koncernov s najväčším obratom) je rozhodujúcou časťou aparátu EÚ [136 (str. 38)]. Sic! Takto spolurozhoduje napr. vo vláde EÚ člen dozornej rady druhého najväčšieho farma- koncernu na svete, Merck, Sharp & Dohme, v otázkach zákazu vitálnych látok [124]. A mnohoročný manaţér svetovo najväčšieho nemeckého chemického koncernu BASF sa podieľal na nariadení o chemikáliách REACH (registrácia, hodnotenie a povoľovanie chemikálií). Táto vysokopostavená „ponorka“ vrátane zástupu ďalších lobistov a v neposlednom rade nemecká vláda (Schröder, Clement) boli úspešní: nariadenie RE- ACH z r. 2007 dopadlo pre priemysel podstatne miernejšie, ako bolo pôvodne plánované – veľmi v zdravotný a finančný neprospech obyvateľstva [3 (str. 17, 163-173), 29]. Iba v nemeckom zdravotníctve by bolo moţné usporiť ročne desiatky miliárd, ak by sa zaťa- ţenie jedovatými chemikáliami zníţilo, odhadujú experti [28]. Naopak, povinnosti vyplý- vajúce z REACH, tak ako boli pôvodne naplánované, by celý európsky chemický priemy- sel stáli asi 250 miliónov eur ročne. Náklady pre nemecký koncern BASF s obratom 52 miliárd v roku 2006 by pritom nezodpovedali ani len pol percentu (!) jeho ročného obratu [3 (str. 171)]. Notabene: Horeuvedená „ponorka“ BASF sa po svojom skoro trojročnom pobyte v Komisii EÚ presťahovala do kancelárie v nemeckom spolkovom ministerstve hospo- dárstva a je platená zo strany BASF. Ďalší pracovníci BASF sedeli v posledných štyroch rokoch v spolkovom tlačovom úrade, v ministerstvách financií, hospodárstva a ţivotného prostredia. BASF pestuje ešte viac kontaktov do politickej triedy. V roku 2005 mal kon- cern zmluvne podchytených 235 politikov na spolkovej, krajinskej a komunálnej úrovni; napr. poslancov, ktorí sa v domácom parlamente značne zasadzovali za potreby chemic- kého a farmaceutického priemyslu [3 (str. 181 a nasl., 167)].
- Európsky úrad na registráciu liečiv (EMEA) je z viac ako dvoch tretín financovaný far- mapriemyslom [5 (str. 159)]. Vo vedeckej rade tohto úradu sedia zástupcovia farmaprie- myslu [6].
- Americký ekvivalent, Food and Drug Administration (FDA) (Úrad pre potraviny a lie- ky), je z polovice financovaný farmabranţou [5 (str. 159)]. A to práve tými firmami, kto- rých lieky posudzuje. FDA je teda tieţ platený tým priemyslom, ktorý má regulovať [31]. Vo svojej priateľskosti voči priemyslu FDA toleruje aj úmrtia pacientov zavinené farma- ceutickými produktmi; nesťahuje tieto preparáty ihneď z trhu [54]. V prípade lieku Vioxx experti odhadujú, ţe v dôsledku neskorého stiahnutia z trhu v USA zomrelo najmenej 27 000 pacientov [5 (str. 19)]. Renomovaný vedecký časopis The Lancet otvorene označil FDA za „prisluhovača priemyslu“ [52].
Journal of the American Medical Association oznámil, ţe „konflikt záujmov je vo FDA veľmi široký.“ FDA napríklad dostáva od farmapriemyslu „odmeny za uţívanie“ vo výš- ke miliárd dolárov za rýchlu registráciu liekov [citované podľa 91 (str. 15 a nasl.)].
V prípade zdravie poškodzujúceho tiomerzalu [ortuť, ktorá sa pridáva do vakcín ako kon- zervačná látka; R.N.] FDA paktuje s farmapriemyslom spoločne s americkým Centrom na kontrolu chorôb CDC aso Svetovou zdravotníckou organizáciou (SZO): Údaje o škodlivosti tiomerzalu boli potlačené, boli naverbovaní „znalci“, ktorí údaje učesali. Z peňazí daňových poplatníkov vybudovaná štátna databáza bola prenesená na súkromnú firmu a vedcom do nej zakázali prístup. Ďalšie štúdie k príčinnej súvislosti tiomerzalu a neurologických škôd (predovšetkým autizmus) boli zabránené. Corpus delicti, vakcína obsahujúca tiomerzal, bola v USA skúpená a za smiešne peniaze predaná do rozvojových krajín. Tam teraz exploduje miera autizmu; choroba, ktorá bola predtým v rozvojových krajinách skoro neznáma [91 (str. 254 a nasl., 258, 261, 264), v tomto zmysle aj 7 (str. 12 a nasl.)].
• Aj renomovaná Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) je s 500 miliónmi amerických dolárov ročne financovaná prevaţne medzinárodnými koncernami [5 (str. 101)] a nie je preto nezávislá.
Naviac, experti SZO sú čiastočne činní aj pre farmapriemysel, slúţia preto dvom pánom. Počas jednej konferencie SZO o problémoch sledovania medikamentóznych rizík vystu- poval napríklad ten istý Prof. Wilholm ako šéf švédskeho štátneho dozorného úradu a tieţ ako „Senior Director“ firmy Marion Roussel koncernu Hoechst [130]; klasický konflikt záujmov.
Aj v súvislosti s aktuálnym očkovaním proti prasacej chrípke existuje tesné prepojenie medzi SZO a farmapriemyslom (pozri podrobne dole v exkurze „Hypotéza o nákaze a podvod s liekmi“, časť „Prasacia chrípka“, str. 43-45).
Nikoho teda neudiví, ţe rozhodnutia týchto úradov sú zväčša priateľské voči priemyslu a nedopadnú v prospech pacientov a spotrebiteľov. Štát, spriahnutý a kúpený veľkopriemys- lom, sa zasadzuje za jeho čiastkové záujmy smerujúce k dosiahnutiu zisku a moci, nie za všeobecné blaho.
Kríž s byrokraciou ministerstiev
To, ţe aliancia medzi priemyslom a byrokraciou ministerstiev mohla takto zrásť a rozšíriť sa, je imanenciou systému. Byrokracia ministerstiev nie je ani volená, ani odvolávaná, ale pretr- vá všetky zmeny ministrov a partají. Je tak znamenitým úkrytom pre záujmové skupiny, aby prakticky bez kontroly a časovo neobmedzene vytvárala spriahnuté zoskupenia a siete. Vyso- ká politika vie o tejto bráne priemyslu. Dokonca aj v štúdiách, ktoré boli vytvorené na objed- návku parlamentu a vlády, sa jednoznačne upozorňuje na mimoriadne ohrozenie spoločnosti v prípade kolaborácie úradov s priemyslom.
Napríklad jedna vynikajúca štúdia – objednaná poslankyňou za stranu zelených – na tému „Genetické inţinierstvo v agrooblasti a rola úradov“ dochádza k záveru: Nemoţno sa spolie- hať na to, ţe „úrady (resp. ich experti) majú dostatočný odstup od záujmov priemyslu. Naopak, moţno nájsť jasné signály toho, ţe rozličnými aktérmi, z časti počas dlhých časových období, nebola dodrţiavaná potrebná nezávislosť, bolo zabránené dostatočnej transparentnos- ti a bolo zanedbané aktívne plnenie kontrolných úloh. / Zatiaľ čo politici v parlamente a vlády prichádzali a odchádzali, v úradoch, ktoré mali a majú na starosti kontrolu genetického inţi- nierstva v agrooblasti, vládla celé desaťročia značná personálna kontinuita. (…) Spolčenia a siete vzniknuté za tie roky sú nielen o krok vpredu pred politikou, príslušní experti skúšajú v niektorých prípadoch dokonca politické rozhodnutia aktívne obchádzať resp. predvídať ich. Vzniká domnienka, ţe tu vznikol istý druh paralelnej štruktúry, ktorá stále viac hrozí vym- knúť sa politickej kontrole. V týchto rámcových podmienkach aktéri na úradoch celé desať- ročia sledovali agendu, ktorá sa javí byť zameraná skôr na spoluprácu s priemyslom ako na jeho nezávislú a kritickú kontrolu [26 (str. 37)].“
Kliku priemyslu a úradov priznal dokonca donedávna úradujúci spolkový minister ţivotného prostredia Gabriel (SPD), ktorý sa v súvislosti s presunutím dozoru nad jadrovými technoló- giami zo spolkového ministerstva ţivotného prostredia na ministerstvo hospodárstva (!), plá- novaným novou vládou CDU/FDP vyjadril, ţe spolkové ministerstvo hospodárstva je aţ do úrovne úradníkov predĺţenou rukou energetického hospodárstva [142].
Mimoriadne tesný vzťah medzi priemyslom a úradmi existuje v otázkach látok škodlivých pre ţivotné prostredie. Priemysel má snahu utajiť škodlivé účinky svojich výrobkov na zdra- vie a ţivotné prostredie, pričom ho účinne podporujú skorumpovaní vedci a úrady [15, 58]. Na zabránenie ekonomických a právnych dôsledkov (obchodné nevýhody, poţiadavky ná- hrady škody, trestné stíhanie) sú spotrebitelia apredovšetkým uţ poškodení klamaní a podvádzaní [14, 15, 80, 121].
Ostáva otázka, prečo sa nikto nepostará o vyčistenie tohto chlievu, aby byrokracia na minis- terstvách prestala byť agentom koncernov, a stala sa ochrancom všeobecného blaha. No kto v politike by mohol mať na tom záujem? Zo symbiózy politiky a hospodárstva vyplývajú pre jednotlivých politikov ako aj pre štát výhody nadobudnutia a zachovania moci, prestíţe, pri- vilégií a financií. Vlastné záujmy politikov a druţiny úradov teda stojí spravidla pred záuj- mami spoločenstva. Predovšetkým však politika nemá moc, vtesnať priemysel medzi stano- vené mantinely. Pretoţe v skutočnosti nevládne politika, ale veľkopriemysel sveta.2 Na ob- jasnenie týchto súvislostí ďalšia časť obsahuje malý výlet do nemeckej histórie, politiky EÚ a do sveta zajtrajška.
Od Tretej ríše k Spolkovej republike
Počas norimberských procesov s vojnovými zločincami sedeli na lavici obţalovaných vedľa nacistických pohlavárov špičky nemeckého hospodárstva, šéfovia IG-Farben, Krupp, Flick, Deutsche a Dresdner Bank… Hlavný americký ţalobca dokonca videl v hospodárskych bos- soch hlavných vinníkov nacistických barbarstiev. Nemecký veľkopriemysel s odpornou ziskuchtivosťou, bez akýchkoľvek rozpakov a s ohromnou kriminálnou energiou vyuţil politic- kú situáciu v krajine. Pomáhal pri rozbití odborov, naštartoval zbrojársky priemysel, zmocnil sa ţidovského majetku, vykorisťoval 15 miliónov nútených pracovníkov, postavil vlastné koncentračné tábory, vyrábal plyn Zyklon B na ničenie ţidov v koncentračných táboroch, vyraboval priemysel krajín prepadnutých nacistickými vojskami atď. [60 (str. 2-5)]
(2 Bývalý nemecký minister zdravia Horst Seehofer – pri príleţitosti zlyhania zoznamu liekov preplácaných zdravotnými poisťovňami – verejne priznal, ţe je to priemysel, ktorý vládne, a nie politika: Otázka moderátorky ZDF na Horsta Seehofera: „Znamená to, ţe loby bola potom skutočne taká silná, farmaloby proti politike, a vy ste sa potom takpovediac musel stiahnuť?“Horst Seehofer: „Áno, je to tak uţ 30 rokov, aţ doteraz, ţe účelné štrukturálne zmeny, aj v zmysel viac sociálneho trhového hospodárstva v nemeckom zdravotníctve, nie sú moţné pre odpor lobistických zväzov.“ Moderátorka ZDF: „(…) Farmaloby sa presadila – masívnym tlakom.“ Horst Seehofer: „Ja vám viem uviesť iba to, ţe je to tak, a ţe to prebieha tak, a to veľmi účinne.“ Moderátorka ZDF: „Ale to predsa nemôţe byť, aby bol priemysel silnejší ako politika, teda v konečnom dôsledku – kto musí premôcť – musí politika povedať‚ nie, takto to nejde“Horst Seehofer: „Áno – nemôţem vám protirečiť.“ Moderátorka ZDF: „Zoznam preplácaných liekov zlyhal. Poisťovne musia preplácať príliš drahé alebo zbytoč- né lieky, pretoţe farmaloby si to tak praje [132].“)
Ţe tieto koncerny a ich predstavenstvá v povojnovom Nemecku napriek tomu nezanikli, do- konca sa pozdvihli do nových výšok, za to vďačia skutočnosti, ţe veľkopriemysel je súčasťou finančnej aristokracie, od ktorej Nemecko – a skoro všetky štáty na svete – závisí (pozri časť Dlhový peňaţný systém). Finančná aristokracia a podniky patriace do jej kartelov, zvané koncerny, vládnu svetu. Nemecká hospodárska elita nacistickej éry sa tak dokázala v rozhodujúcej miere podieľať na fáze zaloţenia SRN a dokázala rozhodnúť o zostave vlády vo svoj prospech (resp. v prospech finančnej aristokracie). To znamenalo nielen pracovať proti právnemu štátu, ale sa do neho aj zahniezdiť, kúpiť si ho a zapriahnuť vo svoj prospech. V prvých rokoch novej republiky si hospodárstvo naklonilo štát ani nie tým, ţe by kupovalo popredných politikov, ale tým, ţe tieto role obsadilo vlastnými ľuďmi: Adenauer, Erhard, Flick, Schleyer, Thyssen, Oetker a mnoho iných. V ďalšej fáze zvýšilo nemecké hospodár- stvo svoj vplyv príspevkami politickým stranám. S cieľom transferu úplatkov z priemyslu politici zakladali nastrčené organizácie, ktoré predstierali štátnopolitický účel, neboli však nič iné ako pračky peňazí. Deutsche Bank, Daimler-Benz, Bosch, Flick, Siemens, Mannesmann, Volkswagen, Karstadt, FAZ, Reemtsma, Edeka, Melitta, Blendax, Madaus, Rheinmetall, Underberg, Henkel atď. si takto kupovali politické strany [60 (str. 2-5)].
Na tejto praxi sa nič nezmenilo. Hospodárstvo do dnešného dňa plošne maţe nemeckú politi- ku gigantickými sumami. Prevalené škandály ako Flick (ktorý svojou „mimoriadnou starost- livosťou o okolie Bonnu“ podporoval ciele Straußa), Kohl, Schäuble atď. sú iba špičkou ľa- dovca. Aj vo verejnej priazni vysokopostavené osoby ako Brandt, Bahr, B. Vogel, Schmidt, Genscher, Geißler atď. trčia takým či onakým spôsobom v bahne úplatkárstva [60 (str. 2-13)]. Ani nehovoriac o mnoţstve bezmenných politikov [61 (str. 399 a nasl.)], zamestnancov3 a poslancov4, ktorí si napchávali vrecká.
Úplatky hospodárstva podporujú profesný a súkromný blahobyt jednotlivých politikov (funk- cie, privilégiá, špičkový príjem) a umoţňujú hlavným politickým stranám, potichu uplatňovať svoje vplyvy. A politika ako protisluţbu odstraňuje veľkopriemyselným dobrodincom kame- ne z cesty. Priemysel je úplne odkázaný na pomoc štátu. Ten má legitimovať od osemdesia- tych rokov postupne uprednostňovaný neoliberálny model hospodárstva (všetky spoločenské činnosti a hodnoty sú podrobované kapitalistickej zhodnotiteľnosti) a vytvoriť priaznivé poli- tické podmienky pre koncerny (privatizácia verejného majetku, deregulácia trhov, liberalizá- cia obchodu atď.). Takto vznikne v spoločnosti finančné prerozdelenie zdola nahor: Bohatá elita bude ešte bohatšia na účet chudobnej a strednej vrstvy.5 Fasáda demokracie a právneho štátu je bezpodmienečne potrebná na zakrytie nehorázností neoliberalizmu (zniţovanie so- ciálnych istôt, masová nezamestnanosť, svetová chudoba, vojny atď.) a učičíkanie podvedených más.
Nemecké vlády tak v posledných volebných obdobiach priemyslu veľmi pomohli. Kohlova vláda zaviedla v osemdesiatych rokoch prvé „reformy“ v zmysle nespútaného kapitalizmu. Kohl a kresťansko-demokratická únia (CDU) však pre veľkopriemysel/finančnú aristokraciu z viacerých príčin stále viac strácali na atraktívnosti. S kolapsom socialistických štátnych zriadení vo východnej Európe resp. vo východnej časti strednej Európy v rokoch 1989-1991 však zanikol významný bod programu CDU: antikomunizmus (zrútením komunizmu zanikol úhlavný nepriateľ kapitalistickej finančnej aristokracie). Čo viac, Kohl a CDU boli priveľmi zameraní na sociálny konsenz, na zvyšky sociálneho štátu; predsa len príliš konzervatívni, príliš pomalí na tempo globálne sa šíriacich koncernov. Preto Kohla a jeho ľudí uvoľnili na odstrel. Masmédiá – všetky v rukách kapitálu – smeli čiastočne „odhaliť“ aféry s príspevkami CDU a odvrátiť tak sympatie verejnosti od Kohla a nasmerovať ich na iného popredného po- litika: človeka Sociálno-demokratickej strany Nemecka (SPD) Schrödera, zarytého prívrţen- ca veľkých koncernov, predovšetkým automobilového priemyslu. Neskôr zmanipulovaným národom „slobodne“ zvolená červeno-zelená koalícia – potom čo predbeţne sprotivili ľavi- čiara Lafontaina – postupne poháňala napred neoliberálny vývoj v prospech nadnárodných koncernov (daňové úľavy pre podniky, rozbitie sociálneho štátu, deregulácia finančného trhu6 atď.). Iba červení/zelení – zdanlivo ľavé, sociálne strany – nie však CDU a FDP, dokázali vo vtedajšej situácii presadiť tieto masívne sociálne škrty bez väčších protestov obyvateľstva. „Osobitná starostlivosť“ priemyslu o politickú krajinku sa tak vyplatila [60 (str. 13-15, 20)].
Medzičasom sa v úzadí usilovne pripravovala budúca čierno-ţltá koalícia, ktorú teraz, vo fáze neoliberálneho cementovania, ďalšej demontáţe sociálneho trhového hospodárstva ademokracie národu moţno „predať“ ako potrebnú a uţitočnú. Iba nemecké banky v krátkom časovom období od októbra do decembra 2008 – začiatok krízy bánk – ošetrovali politickú krajinku teplým daţďom finančných darov. Práve vtedy, keď štát s prostriedkami daňových poplatníkov priskočil na pomoc paralyzovaným bankám, tieto obdarovali CDU sumou 400 000 eur, malú FDP sumou 300 000 eur a SPD sumou 100 000 eur [63]. Táto sejba vyklíčila – po ďalšom „ošetrovaní“ ďalší rok – túto jeseň v „slobodných“ voľbách do spolkového snemu; nemecké hospodárstvo mohlo osláviť dožinky 7.
Európska únia a veľkoúzemný kartel
Také isté spoločensko-politické ničivé pomery existujú v Európskej únii (EÚ) a v jej admi- nistratíve v Bruseli, ktorej konanie má ďaleko k demokratickým princípom. Cieľom je vytvo- renie supernárodného štátneho útvaru na európskej úrovni, s cieľom vyrovnať sa hospodár- skej veľmoci USA či dokonca prekonať ju a dostať EÚ na vedúcu pozíciu – podľa okolností aj násilím. Usiluje sa o vytvorenie samostatnej vojenskej veľmoci EÚ s intervenčnými jed- notkami nezávislými od NATO, ktoré by boli schopné zasiahnuť kdekoľvek na svete [64 (str. 20)]. To znamená, ide o ekonomické a politické ambície svetovej veľmoci: Čo najvyšší zisk pre koncerny a politická nadvláda vo forme zdanlivej demokracie. Vnútropoliticky to zname- ná: Zbavenie jednotlivých členských štátov EÚ moci avytvorenie policajné- ho/kontrolovaného štátu na ochranu pred kritikmi systému; pod maskou „protiteroristických zákonov“. Z pohľadu zahraničnej politiky to znamená: kolonializáciu iných štátov, etablova- nie svetovlády ak treba aj vojenskými prostriedkami; povedzme pod pláštikom „mierových jednotiek“ alebo „oslobodzovacích armád“ aţ do ďalekého Hindukúša.8 Svet má byť vyrabo- vaný aţ do posledného kúta a nanovo usporiadaný v záujme koncernov/finančnej aristokracie a prísne organizovaný. V tomto ambicióznom zámere Nemecko ako hospodársky obor hrá ústrednú rolu [65].
Mocenský aparát EÚ
Stručný prehľad najdôleţitejších inštitúcií a funkcií (zdanlivo demokratickej) vlády EÚ [24, 25, 64 (str. 15 a nasl.)]:
- Komisia EÚ (vláda EÚ, exekutíva) pozostáva z komisárov EÚ, ktorí nie sú demokraticky volení (!), ale menovaní členskými štátmi. Komisia vypracúva všetky návrhy zákonov (direktívy) – ktoré sa týkajú ţivota v súčasnosti skoro 500 miliónov obyvateľov Európy. Komisia EÚ je masovo infiltrovaná zástupcami priemyslu, ktorí sa spolupodieľajú na prí- prave zákonov („nemecký nápad“, pozri vyššie str. 8). Potom čo komisári EÚ svoje plet- ky s priemyslom kuli aţ príliš očividne, v roku 1999 celú komisiu vymenili pre korupciu a úplatky medzinárodným koncernom [72 (str. 15)]. Je nepravdepodobné, ţe v súčasnosti je komisia „čistejšia“.
- Rada EÚ (komora štátov, legislatíva) sa skladá z (voči priemyslu poslušných) ministrov a predsedov vlád jednotlivých členských štátov. Rada rozhoduje o návrhoch zákonov Komisie EÚ. Inými slovami: Členovia Rady EÚ sú zástupcami vlád členských štátov, t. z. patria do exekutívy na úrovni národných štátov. Na európskej úrovni však náhle mutujú do legislatívy. Občanom Európy nie je dovolené, Radu ministrov politicky odmeniť optovným zvolením alebo potrestať odvolaním. Rada EÚ so svojou obrovskou zákonodar- nou mocou sa teda v skutočnosti nikomu politicky nezodpovedá.
- Parlament EÚ pozostáva z poslancov, teda osôb priamo zvolených občanmi členských štátov – v tom lepšom prípade. Slobodné a priame voľby sa skutočne často stávajú fraš- kou, pretoţe kandidáti, ktorých stranícke výbory umiestnili na takzvanú zaručenú pozíciu na kandidátke, sú zvolení prakticky uţ v okamihu nominácie. Parlament EÚ – pôvodne s iba čisto „poradnou funkciou“ (!) – sa od roku 1987 v niektorých oblastiach podieľa formou „súhlasu“ alebo „spolurozhodovania“ – ktoré sú spojené smnohými prekáţkami. Na tak dôleţitú oblasť akou je napríklad politika v otázkach ţivotného prostredia a v otázkach zdravia parlament nemá ţiaden priamy vplyv. Ani len v prípade nasadenia vojska EÚ nie je potrebný súhlas parlamentu (Lisa- bonská zmluva). Parlament EÚ (národ) tak spravidla nemá ţiadnu moţnosť kontroly, slú- ţi iba ako figový list vládnucej diktatúre kartelov.
- Centrálna banka EÚ (ECB) je vedená bossmi centrálnych bánk jednotlivých členských štátov EÚ ako aj „riaditeľstvom“, ktorého členovia sú vyberaní premiérmi a ministrami EÚ bez akejkoľvek parlamentnej účasti a pochádzajú z popredných finančných kruhov. ECB je úplne nezávislá. Nie je podriadená ţiadnemu demokraticky prijatému rozhodnutiu zo strany výborov EÚ alebo národných štátnych parlamentov/vlád a môţe tak pracovať bez demokratickej kontroly. (Aj to bol „nemecký nápad“; presadil ho kancelár Kohl [66].)
- Predpisy EÚ majú prednosť pred národným právom a prebíjajú tak zákony a ústavu jed- notlivých členských štátov a tým aj ich suverenitu. Moţnosti zasahovania občanov, ako sú referendum, občianska iniciatíva… (priama demokracia) v EÚ neexistujú. Záver: Rozhodnutia EÚ robia priemyslom ovládané výkonné orgány (Komisia EÚ, Rada EÚ). Naproti tomu v demokracii je centrálnym zákonodarným orgánom parlament. Členské štáty EÚ sú v mnohých odvetviach zbavené moci, občania zbavení svojprávnosti. Bruselská EÚ je tak kvázi diktátorským politickým orgánom veľkopriemyslu/finančnej aristokracie.Veľkoúzemný kartel podľa starého vzoruOrganizačná štruktúra vlády EÚ sa na počudovanie podobá „veľkoúzemnému kartelu“, ktorý chcela zaviesť koalícia IG-Farben a nacistov (kartel chemického, farmaceutického, petro- chemického a zbrojárskeho priemyslu a jeho politickí prisluhovači)9 po Druhej svetovej voj- ne a ktorej cieľom bolo ekonomické podrobenie Európy resp. celého sveta. Do „veľkoúzem- ného kartelu“ mali patriť európske štáty a v závislosti od vojenských úspechov aj Rusko, Ázia, Amerika… („Dnes nám patrí Nemecko, zajtra celý svet!“). Mala vzniknúť organizácia kartelov, ktoré by si veľké územie nárokovali ako svoj trh a ktoré by operovali mimo akej- koľvek demokratickej kontroly a metódami policajného štátu. Príslušné plány boli podrobne vypracované uţ v roku 1941. Zdá sa, ţe došlo k plynulému prechodu veľkoúzemných straté- gov Tretej ríše k architektom bruselskej EÚ [22, 23] – podľa diktátu finančnej aristokracie.
Národné a medzinárodné úrady sú riadené globálne pôsobiacim veľkopriemyslom/finančnou aristokraciou. Náterom demokratickej právnej štátnosti je široké obyvateľstvo stále viac vy- korisťované, zotročované a obetované na bojiskách kapitalizmu. Funkcia národa je obmedzo- vaná na rolu konzumentov bez vôle. Panovnícke nároky tohto hospodárskeho totalizmu úplne otvorené vyjadrila Angela Merkelová počas predvolebného prejavu pri príleţitosti 60- ročného výročia CDU dňa 5.07.2005: „My [ľudia v Nemecku/Európe; R.N.] skutočne nemá- me ţiaden právny nárok na demokraciu a sociálne trhové hospodárstvo na celú večnosť [27].“
(3 „Pruský, na svoje povinnosti dbajúci a nepodplatiteľný úradník – ak taký v minulosti vôbec existoval – v ţalostne veľkom počte takzva- ných „ojedinelých prípadov‟ ustúpil agilnému, svojmu osobnému obohateniu a pritom multikultúrnym úplatkárskym zvyklostiam naklone- nému funkcionárovi.“ (generálny prokurátor Fätkinheuer) [citované podľa 60 (str. 16)]
4 Viac ako dve tretiny (!) nemeckých poslancov pracujú pre priemysel (ako poradcovia, ako členovia dozorných rád, predstavenstiev atď.); väčšina z nich za finančnú odmenu [11 (str. 210, 214)]. Ďalšie ilegálne úplatky lobistov nad rámec týchto odmien sú pravdepodobné.
5 Splnomocnenec OSN Jean Ziegler sumarizuje: „Noví koloniálni páni, nadnárodné koncerny – ja ich volám kozmokrati – sa prispôsobujú bohatstvám sveta. Toto nové feudálne panstvo je 1 000 razy brutálnejšie ako aristokratické za čias francúzskej revolúcie. (…) Teóriou legitímnosti koncernov je washingtonský konsenzus. Podľa neho musí na celom svete dôjsť k úplnej liberalizácii. Všetky majetky a sluţby vo všetkých oblastiach ţivota treba úplne privatizovať. Verejné majetky ako voda neexistujú. Aj gény ľudí, zvierat a rastlín budú privlastne- né a patentované. Všetko je podradené maximalizácii zisku. Súčasný kanibalský svetový poriadok znamená koniec všetkých hodnôt osvety, koniec základných hodnôt a ľudských práv. Buď bude štrukturálne násilie koncernov zlomené alebo je po demokracii a príde dţungľa. Je to existenčná otázka [62].“
6 Štát dereguláciou finančného trhu v rozhodujúcej miere umoţnil súčasnú bankovú/finančnú krízu.
7 Banánová republika Nemecko: V tomto volebnom roku 2009 pre CDU/CSU kvaplo skoro 3,5 miliónov eur od podnikov a bohatých osobností. FDP dostala viac ako 1,3 milióna eur finančných darov. Naproti tomu sa SPD musela uspokojiť s asi 460 000 eurami. Zelení
dostali iba rovných 60.001 eur a ľavica vyšla úplne naprázdno (hlavnými sponzormi boli: Finančníctvo a poisťovníctvo, chemický, kovo- spracujúci a automobilový priemysel ako aj odvetvia mobilnej telefónie a energie). Finančne najsilnejšie strany si mohli dovoliť väčšinu reklamných kampaní a ovplyvniť tak národ voličov. Takto si finančná aristokracia so svojimi koncernami zaistili svoj vplyv na vládu CDU/FDP. „Teraz stoja pred dverami páni v drahých oblekoch, poţadujú zaplatiť formou politických rozhodnutí“, komentuje túto prax prispievania politickým stranám – ţiaden konšpiračný teoretik, ale – Renate Künast, predsedkyňa frakcie zelených. Pani Künast asi vie čo hovorí, pretoţe aj zelení sa zjavne nechali viesť finančnými darmi.
Z rešerší hospodárskej vedkyne Diany Wehlau z Brémskej univerzity vyplynulo: Finančné dary stranám zastúpeným v spolkovom sneme sú mimoriadne vysoké predovšetkým počas rokov konania volieb. Keď však červeno-zelená vláda koncom deväťdesiatych rokov oznámila rozsiahlu reformu dôchodkov, finančné odvetvie náhle masívne zväčšilo rozsah a počet svojich finančných darov – aj keď predo dvermi neboli ţiadne voľby. Tak napríklad Allianz po oznámení reformy prispela sumou viac ako milión eur. Dvanásť razy viac ako inokedy a to všetkým stranám, ktoré podporovali politiku krátenia dôchodkov. Aj zeleným. A ajhľa: poistná a finančná loby bola v rámci dôchodkovej reformy v roku 2001 prvý raz pri sociálnom zákone vypočutá ako znalec. Reforma na záver dopadla úplne v prospech finančnej loby: Náro- ky zo zákonného dôchodku boli drasticky skrátené, súkromné dôchodkové poistenie bolo subvencované štátom. Takto kaţdý, kto chce v starobe uniknúť chudobe, nutne potrebuje súkromné dôchodkové poistenie; super biznis pre finančný a poistný priemysel [143].
8 „Vojna proti teroru“ nie je nič iné, ako legitimácia a kapitalistickej globalizácie, ktorá sa dostala pod paľbu kritiky, a jej presadenie nási- lím. Pod pláštikom obrany západnej civilizácie a v rámci garantovania „vnútornej a vonkajšej bezpečnosti“ pre domáce obyvateľstvo, sa v rastúcej miere zavádza systém autoritatívnej a vojenskej kontroly [65]. Kľúčové slová: Ukladanie údajov o telefonickej a emailovej komu- nikácii v Nemecku. Protiústavná prestavba spolkovej armády na jednotky preventívneho úderu a globálne zásahové jednotky; napr. útočná vojna bez mandátu OSN v Juhoslávii. (Pri rozširovaní Európskej únie a NATO „smerom na východ“ ide o kšefty vo výške miliárd. Po vojenskom spustošení sú v rámci obnovenia krajiny očakávané lukratívne zmluvy a politicko-hospodárske ovplyvňovanie v krajine slúţi na nasmerovanie finančných tokov peňazí „správnym“ smerom. Balkánska akcia je „väčšia ako Marshallov plán“, povedal Olaf Henkel, svojho času prezident Zdruţenia nemeckého priemyslu [60 (str. 28)].)
9 Kartel IG-Farben sa lukratívny svetový trh petrochémie, chémie a farmaceutík pokúšal dobyť pomocou nacistov. Kartel financoval ucho- penie moci nacistami a ich vojnovú mašinériu. Ako protisluţbu dostal IG-Farben petrochemické a chemické koncerny v krajinách obsade- ných nacistami [22, 23]. Po Druhej svetovej vojne z IG-Farben vznikli firmy Bayer, Höchst a BASF.
(preklad z nemčiny ďurino, február 2010, www.auria.sk/blog)
– pokračování –
https://knihya.cz/zkorumpovana-medicina-a-kolaborujici-urady-2-cast/